Veľká Javorina a Jelenec zo Starej Myjavy

Po štyroch výletoch do Malých Karpát sa mi s kamarátom Ottom zachcelo ísť niečo nové, nevyskúšané a pritom nie príliš vzdialené od Bratislavy, kde obaja žijeme. Voľba padla na Biele Karpaty, konkrétne na ich najvyšší vrchol Veľkú Javorinu, ktorý sme si spestrili s predĺžením trasy o neďaleký vrch Jelenec, na ktorom sa nachádza stará vojenská veža.

Trasa

Stará Myjava, chata – Hrabina – Vrch slobodných – Čupec – Dibrovov pomník – Durda – Veľká Javorina – Holubyho chata – Jelenec a späť

V druhý aprílový deň sme sa s ďalším spolupútnikom Mišom ráno nasadli do auta smer chatová oblasť pri Myjave, kde naša trasa začínala. Auto sme nechali pred rekreačným zariadením pre deti s názvom Fantázia a vyrazili sme po žltej značke smerom na blízke lyžiarske stredisko Skiland Stará Myjava. Cestu sme si skrátili cez spomínané rekreačné zariadenie, ktoré je v podstate zakončené lyžiarskym traťou. Od lyžiarskeho strediska žltá značka pokračuje priamo strmo hore po zjazdovke, takže hneď na úvod sme sa pekne zohriali, keďže ranná teplota bola len okolo 5 stupňov nad nulou. Na vrchu zjazdovky sa nachádza turistické rázcestie Hrabina, odkiaľ žltá značka pokračuje do obce Topolecká a križuje ju červená značka, ktorá smeruje k cieľu našej trasy, na vrchol Veľkej Javoriny.

Potúžení robotníci

Vydali sme sa po červenej značke a po asi 100 metroch sme prišli k asi dvadsiatke odstavených áut, pred ktorými postávalo väčšie množstvo zrejme lesných robotníkov. Podľa obsahu kufrov otvorených aut (niekoľko kartónov plechoviek piva a veľké množstvo čírej tekutiny v neoznačených sklenených fľašiach) a podľa niektorých jedincov s poldecákom v ruke sme usúdili, že dnes „robotníkov“ veľa práce asi nečaká.

Po približne ďalších 200 metroch nachádzame malý altánok, pri ktorom som usúdil, že nápad dávať si pod oblečenie termoprádlo nebol celkom šťastný, a tak ho zhadzujem a dávam na spodok ruksaku. Cesta ďalej pokračovala s neustálym miernym stúpaním cez zmiešaný, aj keď vo väčšej miere ihličnatý les. Po nejakej dobe sme prišli k miestu, odkiaľ značka skoro až po Veľkú Javorinu kopírovala štátnu hranicu s Českou republikou, a tak sme v podstate väčšinu dňa strávili jednou nohou na Morave a jednou nohou na Slovensku.

Cesta nám rýchlo ubiehala, takže sme sa približne za 2 hodiny dostali do polovice trasy, ktorú predstavovala turistická značka pri Dibrovovom pamätníku, kde sa nachádzajú dve drevené lavice so stolom a malý altánok. Chvíľka oddychu, pohár teplého čaju a pobrali sme sa ďalej. Trasa pokračovala viac-menej bez zmien až po miesto, kde turistická značka križuje zvážnicu. Po lesnej ceste sa dá dostať k Holubyho chate, ktorá sa nachádza kúsok pod Veľkou Javorinou. Značená trasa však pokračuje miernym stúpaním ďalej do kopca. Mierne stúpanie sa po chvíli mení na prudké a pociťujem každý kilogram navyše, ktorý som za poslednú zimu nabral. Asi naozaj prišiel čas začať pred letnou sezónou znova behať.

Veľká Javorina

Profil trasy sa mení z lesa na veľkú náhornú plošinu a už z diaľky je viditeľný vrchol vysielača, ktorý sa nachádza na vrchu Veľkej Javoriny. Ako stúpame, tak sa vysielač čoraz viac odhaľuje a keď prichádzame k značke pod Javorinou, vidíme vysielač v celej jeho „kráse“. Ďalej značka pokračuje po plošine k vysielaču, kde sa stáča doprava a miernym klesaním smeruje pomedzi dve menšie zjazdovky ku spomenutej Holubyho chate. Ďalej červená značka pokračuje do Českej republiky, ale keďže naším cieľom pre tento deň nebol len vrchol Veľkej Javoriny, pokračujeme po zelenej značke, ktorá pri chate začína, smerom k vrchu Jelenec. Značka nejde až na vrchol kopca, ale zhruba 500 metrov pred jeho vrcholom sa taktiež stáča smerom do Českej republiky. Keďže však z tohto miesta pokračuje smerom k vrcholu lesná cesta, nie je problém trafiť až k niekdajšej vojenskej veži.

Jelenec a presýtené pivo

Pod vrchol kovovej veže s výškou 32 metrov vedie sústava štyroch rebríkov, každý dlhý 8 metrov. Námaha vynaložená na zdolanie rebríkov však určite stojí za to a odmení vás krásnymi výhľadmi. Z vrcholu sú krásne viditeľné celé Biele Karpaty a smerom na juhovýchod tiež hrebeň pohoria Považský Inovec. Po zdolaní veže sme si dali studený obed a vyrazili sme smerom späť na Holubyho chatu, kde sme vyschnuté hrdlá ovlažili čapovaným pivom, ktoé bolo nešťastie úplne presýtené, a tak nám skazilo radosť z moku. Aj napriek tomu som do seba nalial tri 12-ky a s dobrou náladou sme sa pobrali smerom späť k autu.

Záver

Na vrchol zjazdovky pri turistickej križovatke Hrabina tesne pred cieľom sme prišli už v podvečerných hodinách, a tak nám slnko venovalo posledných pár lúčov a následne zapadlo za náprotivný kopec. Posledné metre k autu ubehli veľmi rýchlo, a tak po prezlečení sme sa vydali smer hlavné mesto plní pozitívnej energie, aká sa dá získať iba pohybom na čerstvom vzduch v nádhernej prírode.