Turistika s deťmi

Veľa z nás, závislákov na prírode, čerstvom vzduchu a vôni lesa sa ocitlo, či ocitne v životnej fáze, kedy do života vstupuje potomstvo. Nárast počtu (ľudských) členov domácnosti kompletne preorganizuje Váš čas aj priority. Neznamená to však, že časy kedy ste sa vydávali v ústrety dobrodružstvám a kedy sa voľný víkend rovnal potulkám prírodou sa musia skončiť. Samozrejme s ročným dieťaťom sa nevyberiete zdolávať rebríky Slovenského raja a tiež neprejdete Fatranské a Nízkotatranské hrebene (áno nájdu sa aj takí blázni, ale to je už o riskovaní zdravia či života malého nositeľa Vášho mena). Môžete sa však napriek tomu vybrať na ľahké a menej náročné túry, ktoré aspoň z časti uspokoja to vnútorné „volanie divočiny“ a zároveň sa Vám možno podarí, aby si Vaše dieťa vybudovalo krásny vzťah k prírode.

V tomto článku by som rád zhrnul niekoľko zásad na ktoré netreba zabúdať pri turistike s menšími deťmi.

Turistika s najmenšími 0 – 1 rok

s kočíkom na Novej Holi

Detičky do jedného roku toho ešte moc nenabehajú a je preto prirodzené, že na svojich prvých malých výpravách do veľkého sveta sa vezú, či nosia ako malí budhovia. Ideálny dopravný prostriedok pre transport malého božstva je kočík (nie ten drevený retro, čo má fúzatý sused od vedľa, ale taký športovejší s nafukovacími kolesami). Na turistiku s kočíkom treba pochopiteľne vyberať trasy s menším prevýšením a schodným terénom. Z okolia Bratislavy spomeniem napríklad Sandberg, či Bratislavské mestské lesy, ktoré ponúkajú bohatú sieť ciest a chodníčkov. Poväčšine sú bezproblémovo zjazdné väčšinou typov detských kočíkov. S kočíkom sme však úspešne brázdili aj Donovaly. Výhodou je, že si v ňom všetko odnesiete. Čím je totiž dieťa menšie, tým exponenciálne narastá počet vecí, ktoré potrebujete mať so sebou „keby niečo“.

detský nosič – manduka – jedna z možností ako stráviť príjemné chvíle v prírode aj s drobcom, ktorý toho ešte veľa nenachodí

Druhou možnosťou ako prvý krát zblížiť svojho potomka s čarom lesa, je odniesť si ho tam ako hrdý rodič – klokan. Pre najmenšie deti (hlavne tie, ktoré ešte sami pevne nesedia) nie je vhodný turistický nosič. Tu sa skôr predvedú mamičky šatkárky, alebo my sme nosili nášho drobca v manduke. Manduka (príp. šatka) má oproti kočíku obrovskú výhodu a tou je, že nepotrebujete viac menej spevnené cesty a dá sa tak vydať na oveľa zaujímavejšie miesta. Podmienkou však je, že dieťa sa nechá ochotne nosiť. Pri tomto spôsobe odporúčam kratšie výlety, maximálne poldňové.

Deti 1 – 4 roky

Toto je asi najnáročnejšia skupina malých turistov. Nikdy netreba zabúdať, že na výlete v prírode sme my kvôli nim a nie oni kvôli nám. Malému turistovi je úplne jedno či dosiahnete stanovený cieľ, rozhľadňu či vrchol. Dieťa sa chce pohrať a objavovať svoje okolie. Preto sú dôležité častejšie prestávky vyplnené zábavným programom. Môžu to byť rôzne loptové hry, opekačka, hľadanie pokladov, či spoznávanie okolia hravou formou. V tomto veku deti nasávajú informácie doslova ako špongia a práve preto je ideálny na budovanie kladného vzťahu k prírode. Dozvedia sa napríklad, že zvieratká prirodzene žijú v lese a nie v televízii alebo zoologickej záhrade. Že stromy vedia tiež dýchať, rastliny vedia byť prospešné aj nebezpečné, voda nevzniká doma vo vodovodnej batérii ale vyviera zo zeme. Malí turisti už síce vedia chodiť, no kvalitný turistický nosič je nevyhnutnosťou (tie si zaslúžia samostatný článok, tak snáď niekedy nabudúce). Celodenné túry odporúčam s deťmi najskôr od veku 3 – 4 rokov. Pokiaľ ide drobec po svojich, resp. strieda chôdzu s nesením sa, mal by mať vlastný batôžtek. Pozor – tento však musí byť prázdny, resp. si v ňom nesie len keksík alebo obľúbenú malú hračku. V žiadnom prípade nesmieme zaťažovať chrbticu malého dieťaťa. Ide len o to, aby si budovalo akýsi návyk, niesť svoje veci samo. Taktiež vidí, že rodičia tiež nesú svoje ruksaky a dodáva mu to tak na pocite rovnocennosti.

Turistika s deťmi staršími ako 4 roky je už viac-menej rovnaká ako tá dospelácka. To však neznamená, že skupinka škôlkarov zvládne výstup na Rysy. Dĺžku trasy aj prevýšenie je nutné plánovať podľa reálnych schopností dieťaťa a zbytočne ho nepresilovať. Taktiež nezabúdame na častejšie prestávky vyplnené programom, ktorý deti zabaví a aj sa niečo nové naučia. V prírode je totiž stále čo objavovať.

Na čo si dávať pri turistike s deťmi najväčší pozor:

Počasie. Počasie dokáže turistom, obzvlášť keď sú s malými deťmi pekne zavariť. Pri plánovaní turistiky pozorne sledujte predpovede. Obzvlášť v letných mesiacoch predstavujú na horách búrky veľké nebezpečenstvo. Ideálne je preto naplánovať túru tak, aby ste vyrazili skoro ráno a vrátili sa už okolo obeda. Búrky najčastejšie vznikajú v poobedných hodinách.

Tekutiny. Deti potrebujú v pomere k svojej telesnej hmotnosti 1,5 až 2 krát viac tekutín ako dospelí. Rýchlo vysmädnú, preto nepodceňujte množstvo tekutín, ktoré so sebou beriete na výlet.

Trasa. Túra nesmie byť neprimerane náročná veku a fyzickej kondícii dieťaťa! Dôležité sú časté pauzy a hry behom cesty. Obzvlášť treba myslieť na to, že deti do 8 rokov nevedia odhadnúť riziko, uvedomiť si včas nebezpečenstvo a sú nepozorné. O to vyššia pozornosť sa vyžaduje od rodiča. Rodičia by mali mať dostatok skúseností a vedieť správne odhadnúť náročnosť túry pre svoje dieťa, ako aj správny čas na návrat. Neskúsenosť a nadmerná ctižiadostivosť rodičov je najväčším rizikom pre vznik nehôd v horách.

Vhodná výstroj. Deti musia byť dostatočne chránené pred vetrom, chladom a nepriazňou počasia. Taktiež ich treba chrániť pred slnečným žiarením opaľovacími krémami s vysokým ochranným faktorom, pokrývkou hlavy a slnečnými okuliarmi s UV filtrom. Pevná obuv a kvalitné ponožky musia byť samozrejmosťou.

Na koniec by som Vám rád poprial tie najkrajšie zážitky s Vašimi ratolesťami v lone prírody, veľa zábavy a hlavne šťastné a bezpečné návraty domov.