Pozor na kliešte

Jar sa nám rozbehla v plnom prúde. Príroda krásne rozkvitá, slnečné lúče sú čím ďalej teplejšie a naše lesy sa začínajú plniť turistami, cyklistami, či rodinkami na víkendových výletoch. Okrem dobrého pocitu z dňa stráveného v prírode si však domov môžete priniesť aj nepríjemného spoločníka Ixodes ricinus, teda kliešťa obyčajného, čo je u nás najrozšírenejší druh z čeľade kliešťovitých.

Kliešt obyčajný je druh parazita živiaci sa krvou zvierat i ľudí a je prenášačom veľmi nebezpečných ochorení ako lymská bolerióza, kliešťová encefalitída, či pre našich štvornohých miláčikov často smrteľná babesióza (Dermacentor reticulatus). Zatiaľ čo proti kliešťovej encefalitíde sa dá zaočkovať (vrelo odporúčam), proti lymskej borelióze sa zaočkovať nedá, preto je potrebné pri potulkách prírodou používať repelenty, ktoré dokážu účinne chrániť nielen pred dotieravými komármi, ale práve aj pred nebezpečnými kliešťami. Ohniská ich výskytu sa nachádzajú na takmer celom území SR a to vratane severných oblastí kde ešte pre pár rokmi neboli tak rozšírené, no vzhľadom na globálne otepľovanie sa ich počty za posledné roky aj v týchto oblastiach niekoľkonásobne zvýšili.

Veľmi rozšírený je mýtus, že kliešte na svoje obete padajú zo stromov, no v skutočnosti striehnú v nízkych porastoch, tráve a spodných častiach listov. Na toto nezabúdajte, keď si budete chcieť dať „šlofíka“ v tráve.

Po každom dni strávenom v prírode sa treba dôkladne prehliadnuť. Treba mať na pamäti, že pokiaľ kliešta odstránite do 24 hodín po prisatí, riziko prenosu ochorení je nízke. Po 24 hodinách však prudko stúpa. Ak máte to ne-štastie, že si nájdete tichého spoločníka v žiadnom prípade ho nevykrúcajte, neduste masťou a podobne. Najlepší spôsob je ho pevne uchopiť do pinzety a jednoducho vytiahnuť smerom nahor a ranku poriadne vydezinfikovať. Pokiaľ sa Vám nepodarí vytiahnuť celého kliešťa, vyhľadajte lekársku pomoc.